Len dnes...

Dnes je utorok.Uz rano nekracame v tme...
Sli sme autom,Anna a ja,takym sivym ako dnesna obloha.Niekedy je siva horsia ako cierna,ale dnes sa mi pacila.
Bali sme sa,ze sa nebojime.Trochu krokov a slov,cervenej farby a zastali sme.Cervena dalej nepusti.Zelena...Vsetci sme vykrocili pravou nohou.Usmiala som sa.
Ine pohlady v skole.Radsej zapnut svetlo,ako byt v tej sivej,ale to len rano.
Kupila sa kytica triednej.Sifko jej zablahozelal a do pamatnicka napisal:Maria,dakujem,ze si!Smiala som sa...Dal mi 7 days...vzdy som to chcela ochutnat.
Zabava s mravcami na Matovej lavici."Urobili si vertikalne hniezdo",povedal Edo.
A Katka mi prinesie krovky z Polska.Chcela som len 3,ale ona ze 10, plus pomaranc.Druha Katka,ta,ktorej svietia oci,ked sa smeje,povedala,ze podla Augistina je clovek hnoj a ze Marek ma oci ako mydlo,ktore mame pri umyvadle.A Marek jej na to-Pan Boh zaplat:)29 spriaznenych dusi...Krasny den.
Vystupila som z autobusu a kracala k mojmu sivemu autu.Sadla som si a myslela na to,ze siva nie je az taka zla.A na tu chvilku mi bolo velmi dobre.
Doma Anka hrala a ja som jej spievala len refreny...Mam,mam,mam,s tebe krasne lasko,cisto,v dusi mam...a teraz spokojnost so vsetkym,co sa mi dalo...
Dnes siva ako farba zmierenia...