Dnes je utorok.Uz rano nekracame v tme...
Sli sme autom,Anna a ja,takym sivym ako dnesna obloha.Niekedy je siva horsia ako cierna,ale dnes sa mi pacila.
Bali sme sa,ze sa nebojime.Trochu krokov a slov,cervenej farby a zastali sme.Cervena dalej nepusti.Zelena...Vsetci sme vykrocili pravou nohou.Usmiala som sa.
Ine pohlady v skole.Radsej zapnut svetlo,ako byt v tej sivej,ale to len rano.
Kupila sa kytica triednej.Sifko jej zablahozelal a do pamatnicka napisal:Maria,dakujem,ze si!Smiala som sa...Dal mi 7 days...vzdy som to chcela ochutnat.
Zabava s mravcami na Matovej lavici."Urobili si vertikalne hniezdo",povedal Edo.
A Katka mi prinesie krovky z Polska.Chcela som len 3,ale ona ze 10, plus pomaranc.Druha Katka,ta,ktorej svietia oci,ked sa smeje,povedala,ze podla Augistina je clovek hnoj a ze Marek ma oci ako mydlo,ktore mame pri umyvadle.A Marek jej na to-Pan Boh zaplat:)29 spriaznenych dusi...Krasny den.
Vystupila som z autobusu a kracala k mojmu sivemu autu.Sadla som si a myslela na to,ze siva nie je az taka zla.A na tu chvilku mi bolo velmi dobre.
Doma Anka hrala a ja som jej spievala len refreny...Mam,mam,mam,s tebe krasne lasko,cisto,v dusi mam...a teraz spokojnost so vsetkym,co sa mi dalo...
Dnes siva ako farba zmierenia...
utorok 27. januára 2009
streda 21. januára 2009
Heavy me...lancholia:)
Dnes je streda. Rada do zivota - Nikdy nechodte "vyhodnym" autobusom!Bo ja som dnes takym jednym sla a platila som o 50 centov viac a este som aj pol hodinu stala na Jazere.Touto cestou chcem podakovat Mati a Anke za ten vynikajuci tip...:)Ale nie...holky,zajtra mi prineste po pomaranci a je vam odpustene:)
Ani neviem preco,ale dnes mi prislo na um tolko peknych veci z leta.No napriklad,ako som si sama napisala list...ano...su na to lieky:)Pamatam si,akoby to bolo vcera.Napisala som si ho na pojde s Ankinim Parkerom,pricom som sedela na polystirene(nasom buducom zatepleni),z ktoreho som si neskor,od nervov,spravila sniezik:)
Oslovila som sa - Draha slecna Ľudmila! Neviem,co ma k tomu viedlo...(a to som si myslela,ze mam pubertacke casy za sebou:)Pisala som si tam pozdravy,teple slova aj take vseobecnosti typu - No, a ako sa ma Vasa mama?...A potom este o Irsku a Istanbule..taky medzinarodny charakter to malo:)No najlepsie bolo jak som Andreja poslala,aby s tym isiel na postu...s prikazom nech to posle prvou triedou:)Prisiel domov a povedal mi,ze mi pani postarka odkazuje,ze by ma to vyslo lacnejsie,keby som si to sama polozila do schranky...a ked som sa pytala ne jej reakciu,ta ze az hikala od smiechu,ked mu to hovorila.No,ta...trapas na tretiu,ale neviem,mne to akosi vtedy nevadilo.Normalne,ze som bola urazena,ze mi odmietla poskytnut sluzbu.S velkou neochotou som Andyho presvedcila nech mi to da on do tej schranky,lebo ja som na to nemala srdce.A tak sa aj stalo.Ale nesmel mi povedat,kedy to tam vlozi...Potom smee boli spolu v zahrade na hojdalke a on ze:"Dnes je nejak teplo,neprisiel ti nahodou list?"...no,uznajte,ze to teda "poriadne"zamaskoval.A stalo sa to,coho som sa obavala...nedostavil sa ten pocit stasia,pre ktory som si to vlastne pisala...Travalao este vela sekund,pokym som sa s tym zmierila:)
Ale nehanbim sa za to!...velmi:)Ja si myslim,ze niekedy je dobre,ked si clovek spravi dobre...na dusu...prirodzene:)A hej,este som si aj v piatok ostrihala vlasy noznickami na papier...ale duchovny povedal,ze dobre a to uz ked duchovny povie,tak je to uplne ze v normale:)
A etse,na zaver - Nikdy neberte drogy!
Ale uz musim ist,bo su ranajky...keby ste sa chceli skontaktovat tak-psychiatricka liecebna c 171-to je lahke, si budete pamatat:)
Ani neviem preco,ale dnes mi prislo na um tolko peknych veci z leta.No napriklad,ako som si sama napisala list...ano...su na to lieky:)Pamatam si,akoby to bolo vcera.Napisala som si ho na pojde s Ankinim Parkerom,pricom som sedela na polystirene(nasom buducom zatepleni),z ktoreho som si neskor,od nervov,spravila sniezik:)
Oslovila som sa - Draha slecna Ľudmila! Neviem,co ma k tomu viedlo...(a to som si myslela,ze mam pubertacke casy za sebou:)Pisala som si tam pozdravy,teple slova aj take vseobecnosti typu - No, a ako sa ma Vasa mama?...A potom este o Irsku a Istanbule..taky medzinarodny charakter to malo:)No najlepsie bolo jak som Andreja poslala,aby s tym isiel na postu...s prikazom nech to posle prvou triedou:)Prisiel domov a povedal mi,ze mi pani postarka odkazuje,ze by ma to vyslo lacnejsie,keby som si to sama polozila do schranky...a ked som sa pytala ne jej reakciu,ta ze az hikala od smiechu,ked mu to hovorila.No,ta...trapas na tretiu,ale neviem,mne to akosi vtedy nevadilo.Normalne,ze som bola urazena,ze mi odmietla poskytnut sluzbu.S velkou neochotou som Andyho presvedcila nech mi to da on do tej schranky,lebo ja som na to nemala srdce.A tak sa aj stalo.Ale nesmel mi povedat,kedy to tam vlozi...Potom smee boli spolu v zahrade na hojdalke a on ze:"Dnes je nejak teplo,neprisiel ti nahodou list?"...no,uznajte,ze to teda "poriadne"zamaskoval.A stalo sa to,coho som sa obavala...nedostavil sa ten pocit stasia,pre ktory som si to vlastne pisala...Travalao este vela sekund,pokym som sa s tym zmierila:)
Ale nehanbim sa za to!...velmi:)Ja si myslim,ze niekedy je dobre,ked si clovek spravi dobre...na dusu...prirodzene:)A hej,este som si aj v piatok ostrihala vlasy noznickami na papier...ale duchovny povedal,ze dobre a to uz ked duchovny povie,tak je to uplne ze v normale:)
A etse,na zaver - Nikdy neberte drogy!
Ale uz musim ist,bo su ranajky...keby ste sa chceli skontaktovat tak-psychiatricka liecebna c 171-to je lahke, si budete pamatat:)
sobota 10. januára 2009
Domaca uloha zo slovenciny:)
Dnes je sobota.Sedim tu sam,zhrbeny a sledujem kazdy pohyb,zvuky,vonu,vsetko,co mozem zachytit.Lebo dnes je to ine ako to bolo vcera...Prisiel som o hodinu skor.Vlak sa pohol a ja som nenastupil,aj ked sa dalo.Sedelo sa mi prilis dobre.Este vcera by som to nepovedal, ale dnes je to ine...
Nezacalo to nijak zvlastne,pamatas?Ja som stretol teba a ty si stretla mna.Uz vtedy si mala ten hrozny kabat...osuchany,cerveny,ale nie cerveny ako vino,alebo jahody ,nie!Ty si musela mat tu najobycajnejsiu cervenu na svete.A potom sme boli spolu.Rok,dva,tri...a nic,nic sladke ani slane,ozajstne nic.Snazil som sa..No ty si stale rozpravala,dookola to iste,vedel som naspamat tvoj monolog.Aj tu piesen,ktoru si si vymyslela a vobec nemala melodiu.Bolela ma z nej hlava a ty si ju spievala tak falosne stale dookola,dookola.Vedela si dobre varit,ale vzdy si mi dala len tie tri slivkove buchty .A ta tvoja ponizenost v slovach,gestach,mal som pocit,ze sa v tom vyzivas.
Nemohol som dalej.Stretol som zenu.Bola mlada,krasna nedalo sa inak.Chcel som to ukoncit.Pozval som ta len na obed, pretoze na veceru,to by som ta musel lubit.Mal som to pripravene.Po dezerte jej to poviem.Necitil som strach,naopak bol som v sebe zmiereny.Moj cin mal zmysel a zdal sa mi ako jedine vychodisko.Videl som ako sa otvaraju predne dvere.Vosla si tak obycajne s tym obycajnym kabatom,len tak prehodenym cez plece.V duchu som hromzil,ze je teplo a ty si si ho zobrala so sebou.Prisadla si si.Nie,uz som nechcel cakat na dezert,chcel som to povedat hned.No ty si zrazu zacala plakat.Plakala si ako male dieta.Z kabelky si vytiahla bielu obalku a podala si mi ju. Otvoril som...umieras.Chcel som buchnut pastou po stole,ale chytil som ta za ruku,ani netusim preco.A ty si povedala-Je mi zima.A ja som plakal...
Zacal som ti nosit kvety.Nikdy som to nerobil.Nieco sa zmenilo.Zacal som poznavat to sladke,zacal som poznavat to slane.Z prace som sa ponahlal hned za tebou.Vzdy som ta ulozil do postele a ty si rozpravala.A vzdy som si to vypocul cele,lebo to mohlo byt poslednykrat.A potom si zas spievala a ja som spieval s tebou,lebo to mohlo byt poslednykrat.Jedol som tie buchty,vela buchiet,lebo to mohlo byt poslednykrat.A zrazu,uz ani neviem v ktory den to bolo,zacal som sa bat slova. poslednykrat.Bola si mojou jedinou obycajnou zenou,uz som nechcel ziadnu inu.Z obety sa stal zvyk a zo zvyku laska.A vcera som prisiel domov a spala si... a potom len tak umrela.
No a dnes mi chyba tvoj kabat,smiech,pohlad...ty.Nie!Dnes sa este nezmierim s vetou-tak to malo byt!dnes som zmiereny len s tebou Laska.Dakujem,ze som mal tu cest zvyknut si na teba!
Ale zajtra mozno,zajtra to bude zas vsetko ine!
Nezacalo to nijak zvlastne,pamatas?Ja som stretol teba a ty si stretla mna.Uz vtedy si mala ten hrozny kabat...osuchany,cerveny,ale nie cerveny ako vino,alebo jahody ,nie!Ty si musela mat tu najobycajnejsiu cervenu na svete.A potom sme boli spolu.Rok,dva,tri...a nic,nic sladke ani slane,ozajstne nic.Snazil som sa..No ty si stale rozpravala,dookola to iste,vedel som naspamat tvoj monolog.Aj tu piesen,ktoru si si vymyslela a vobec nemala melodiu.Bolela ma z nej hlava a ty si ju spievala tak falosne stale dookola,dookola.Vedela si dobre varit,ale vzdy si mi dala len tie tri slivkove buchty .A ta tvoja ponizenost v slovach,gestach,mal som pocit,ze sa v tom vyzivas.
Nemohol som dalej.Stretol som zenu.Bola mlada,krasna nedalo sa inak.Chcel som to ukoncit.Pozval som ta len na obed, pretoze na veceru,to by som ta musel lubit.Mal som to pripravene.Po dezerte jej to poviem.Necitil som strach,naopak bol som v sebe zmiereny.Moj cin mal zmysel a zdal sa mi ako jedine vychodisko.Videl som ako sa otvaraju predne dvere.Vosla si tak obycajne s tym obycajnym kabatom,len tak prehodenym cez plece.V duchu som hromzil,ze je teplo a ty si si ho zobrala so sebou.Prisadla si si.Nie,uz som nechcel cakat na dezert,chcel som to povedat hned.No ty si zrazu zacala plakat.Plakala si ako male dieta.Z kabelky si vytiahla bielu obalku a podala si mi ju. Otvoril som...umieras.Chcel som buchnut pastou po stole,ale chytil som ta za ruku,ani netusim preco.A ty si povedala-Je mi zima.A ja som plakal...
Zacal som ti nosit kvety.Nikdy som to nerobil.Nieco sa zmenilo.Zacal som poznavat to sladke,zacal som poznavat to slane.Z prace som sa ponahlal hned za tebou.Vzdy som ta ulozil do postele a ty si rozpravala.A vzdy som si to vypocul cele,lebo to mohlo byt poslednykrat.A potom si zas spievala a ja som spieval s tebou,lebo to mohlo byt poslednykrat.Jedol som tie buchty,vela buchiet,lebo to mohlo byt poslednykrat.A zrazu,uz ani neviem v ktory den to bolo,zacal som sa bat slova. poslednykrat.Bola si mojou jedinou obycajnou zenou,uz som nechcel ziadnu inu.Z obety sa stal zvyk a zo zvyku laska.A vcera som prisiel domov a spala si... a potom len tak umrela.
No a dnes mi chyba tvoj kabat,smiech,pohlad...ty.Nie!Dnes sa este nezmierim s vetou-tak to malo byt!dnes som zmiereny len s tebou Laska.Dakujem,ze som mal tu cest zvyknut si na teba!
Ale zajtra mozno,zajtra to bude zas vsetko ine!
piatok 9. januára 2009
Zima
Dnes je piatok.Uz je chladno...je mi zima.Sveter mi este pekne vonia za avivazou...ale stale ta zima.
Dnes tolko obrazov.Rano v autobuse.Clovek,muz s cervenou vetrovkou,co si stale rozmrazi svoj vyhlad len vo velkosti svojho oka.Prilozi svoj teply prst na studene okno a staci to...Aj ja som skusala,ale mne nestaci...ja este chcem vidiet obzory!
A potom trosku hanby,ale aj usmevu a kredit na 20 eur a odmena za ten usmev,nechcelo sa mi ist od uja prec...este som mu chcela dat nehu,ale uz mi otvoril dvere...
A Andrejova hlava na mojom pleci.Pocit dolezitosti.Ludka,podrz este jeho svet on si len zdriemne a potom uz bude zas ten silny...ale teraz drz!
Dalsi autobus.Uz v nom nechodi ten chlapec,co stale cita tyzden a stoji v kruhu.Ale bola tam ta zena s dietatom.Vzdy ho nosi na chrbte v takej kovovej konstrukcii.Uz len to musi byt velmi tazke.A dieta spi s hlavou ponorenou do matkinej vetrovky.Ona len drzi.
Kopa smiechu v triede z ozajstnych obrazov .Martinov docensky vyklad,moja rybacia desiata,z ktorej sme museli otvorit okna a stale smiech,smiech,smiech.Moje krasne obzory.
Cesta domov.Sedela som celkom v zadu.Dalsia matka a jej syn.Oprel si o nu hlavu...a ona statocne drzala,ale inak ako ja...tak vedia len zeny, matky.
V hlave myslienka,ze vsetci potrebuju ten pocit skryteho bezpecia,kedy sa clovek moze do niekoho ponorit tak hlboko...A ze to mozno chlapci,muzi potrebuju viac ako zeny a mozno nie...hlavna vec,ze je tu to teplo...a uz nie ta zima.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
