Zmena

Dnes je nedela.
Kracali sme a hovorili o vojnach,demisiach,agilnom a aktivnom Kolombovi:)a v tom svetle a pohode som bola rada,ze mam 19.
Nemam uz cas na basne,vsetko sa toci okolo plnenia si povinnosti a o rok to bude len spomienka...ako dobre.
Vediet zit tak,aby to nebolelo ani mna,ani ludi okolo.Viem,ze utekam...na miesta,kde sedia muzi a na knihu svieti lampa,skryt,utiect a kazde ponorenie sa pod hladinu mojej odvahy ma stoji litre kyslika.Dusim sa,ale ponaram sa hlbsie.Radsej sa s hlbkou zmierim,akoby som sa mala snazit dostat z jej temnoty.Ja viem,ze je to mur medzi mnou a svetom...ludmi a ja ho neviem zburat.Mam to menit,lebo to boli,alebo ma inu potrebuju ludia?!

V utorok sme boli v dome, ktory nam nepatri.Nebol tam prach, ani teplo ludi.To nie su domy pre mna.Rano som odisla skor,cakala na zastavke,plna krasy z predosleho vecera knihy,rozhovorov,Anny,toho ineho sveta,ktory neprichadza az tak casto.
Nastupila som a so mnou aj ta vona zmeny,ktora sa ma udiat,od ktorej si tolko veci slubujeme.A stara zena v autobuse so silnym ruzovym ruzom,chlapec,ktory sa nezachoval ako gentleman,uzka zena bez prednych zubov.Vsetkym som chcela pomoct.Navstivit ich,rozpravat sa,uvarit kavu,zasadit so starou zenou kupene priesady,pochvalit jej ruz,byt tak dobra tym jednym sposobom,o ktorom viem,ze nestaci.Ludia nepotrebuju len moj zaujem,ale moj cas...To vsetko viem.
No vacsim umenim by bolo,keby som to vedela zmenit