Ona...

Streda
...A bola tma a noc (lebo nie vzdy je to to iste).Stala v strede izby-4 steny, drevo a ona.Ziaden pohyb - ziaden zivot.Predtym citala Orlanda, ale Orlando-to su premeny,nepokoj,suhlas a tvrde odmietanie...Lenze, v tu chvilu, aj napriek vsetkym tym, vopred prehratym, bojom, nemohla len tak pozbierat kamene a hodit sa do vody,aby bolo ticho, mier (mier bez boja nemoze byt mierom)...Vybrala si teda ,nahodne, akoby to bolo mimo nej, neutralnu podu-stala na brehu a divala sa...

"Priestor!"Kricala cela jej osoba. Otvorila okno. Napadlo ju, ze rec,slova-to je moznost...Rychlo nieco povedat,vydat zvuk,aspon, ale zabudla , ze uz zije v meste a mesto je hluk a v nom je ovela viac zvukov, svetla, ludi,a to vsetko zije z priestoru, ale pre nu nim nie je. Tak si slova napisala na papier,aby sa necitila ako vazen, zajatec, ktory uz nema moznost volit si.

Na papieri stalo-Co je vsetko, co to je? Lebo ona teraz chodi do skoly, ale stale ma pocit, ze este nevie...

Stvrtok
Prsi a prsi,hluk a voda - konecne dotyk po dlhsom case.Uz je lepsie, tam, vo vnutri...Spala ,konecne, neboli sny (o to lepsi spanok to bol).Lebo ked su sny, to je len pokracovanie jej pohybu.Nie su sny, je pokoj-nie ticho-len pokoj,to je pre nu dobre,ma to rada,oddychne si.

Sla domov a opakovala si-Bud almuznou, rozdaj sa, a vsetko ti bude ciste! Tisice ludi okolo nej, chodili, behali,tocili sa a ona vystupila z vody na breh a volala- Postaraj sa o nich a ja sa im rozdam! Vedela, ze tak je vsetko ciste...aspon pre nu...

CHcela utiect do lesa, bezat preto, aby sa mohla zastavit.Tam chcela splynut-nie so stromami,s lesom, prirodou, ona chcela splynut so sebou, lebo ona si totiz mysli, teraz, ked ma 19 a pol, ze to bude jej ticho, to bude jej pokoj,pokoj nevyhnutny na to, aby pochopila nepokoj,lebo zivot je v prvom rade pohyb.Kto sa nehybe nezije.Ona chce len najst rovnovahu...

A dnes vypila kakao a kavu,uz je v nej teplo, dokedy...?!

Ta...tak dajak bolo:)

Dnes je sobota.
Ludia,som po odvykacke.Este sa obcas klepem, ale uz je to lepsie.3 mesiace bez internetu.Jeden by povedal,ze neni mozne...a Jeden ma 100% pravdu...mozno,iba ak nasilim.Nasilne nam teda odisiel zdroj a my sme cele leto museli nasilne pocuvat hudbu na vezi,chapeteee na VEZI(pchch...),a urcite nam toho uslo a lot z domova i zo sveta.HANBA!Ale ako sa v oblasti Kerestura a Nizneho Klatova hovori-Co ta dnes nezabije,to ta zajtra dorazi!Cim som si teraz absolutne nepomohla, ale hrozne sa mi pacia slova Kerestur a Nizny Klatov.Ale prezili sme...na liekoch...

Leto.Fajne bolo.Aj svietilo slnko, aj prsalo, aj som jedla, aj som spala, aj ine potreby boli...do kopky- ZILO SA !Hej, ale uz viem...viem varit.Hoci...pred troma tyzdnami som varila cinu a vsetci sme sa v noci vystriedali.Chybu netreba hladat v matrixe, ale v tom, ze som chcela, aby to vyzeralo ako cina z Optimy, a tak som to trosku prehnala so sojovou omackou (len polku tuby som tam dala).No nevadi...aj tak som najviac tyckovala ja.
Hej, a to je tiez dobra story.Viete, tak si Vam zvraciam a zvraciam a naraz vidim hviezdicky.Ale aj v tomto pripade viem ,kde sa stala chyba.Nikto mi neprisiel podrzat celo.To inak strasne pomaha,ked sa vykladate. A este...vecko mame umiestnene presne v strede chodby (neviem,co mal znamenat tento premysleny tah predkov,co to stavali...zeby vona domova???)co mozno az tak nevadi,ale to mini okienko...v kritickych okamihoch je tam cerstvy vzduch vzacnejsi nez barel ropy.A verte mi,bolo to so mnou dost kriticke...a nadovazok,prisla moja babca,sadla si na chodbu a zacala vymenuvavat vsetko,co som v ten den zjedla...a nebolo toho malo.Vtedy som pochopila to s Andrejom, ze sa nerozoberaju take veci.Ale nakoniec ma zachranil daddy,lebo sa zobudil na -"Oou,asi odpadnem!"Zlozil ma na postel a ja v tej agonii a konecne cerstveho vzduchu som tak poeticky-"Jak krasne prsi"A moj otec, a to neviem ci tiez z tej agonie alebo cerstveho vzduchu,mi tak nepoeticky to okno s cerstvym vzduchom zatvoril.Chvalabohu, ze bola tma, inak by ma za ten ksicht, jaky som nanho hodila,poskladal do kocky...
Hej,a uz ked sme pri kockach.Miso nam opat nabural auto do druheho-auta zaparkovaneho.Ale este si stale mozme spievat-Nas nedogonat...ale urcite uz nie dlho.
A este kopu inych veci bolo.Napriklad,bola som na triednom stretnuti,bo Marek sa lucil so slobodou...isiel k dominikanom:)aj sme ho vytancovali,ale opit sa nedal.A s holkami sme sa dohodli, ze ho prideme pozriet, cisto dievky, ze co to spravi.No neviem,ci sa podari.
A bola som vo Zvolene s mami a so surodencami...za rodinou.Navstivili sme nasu tetu,co ma peckovy byt - tak vselijak su tam steny poskladane (asi tiez dajaka tajna sifra)a dala nam sirup,pravdaze domaci,a taktiez aj kolac-tiez home made.A viete,to su take jedla,co si vezmete zo slusnosti a potom sa to niekde alebo niekam odrazi.A trapas, asi 3krat sme jej rozliali na ten pekny obrus instantnu kavu.Ta velki sme boli k tomu mini na druhu stoliku.
No a uz neviem,co bolo...Teda viem,ale dalsi odvykaci na mna tlacia... a to doslovne.
Taze...prozatim:)

Po mature :)

Dnes je utorok.
Andy mal strasne zazivacie tazkosti (pekne povedane).Chcela som mu pomoct.Priniesla som Hylak,ale on povedal,ze Hylak je na h....,no sak preto som mu ho asi priniesla.Potom sme hladali Nutrolin B,lebo Nutrolin B uz nie je na h....V snahe psychicky ho podporit som zacala hladat pricinu toho vsetkeho (co nevonalo zrovna po fialkach)a tak som nadskrtla,ze si to mohol priniest z praxe,dajaku infekciu,kedze mu aj praskla cievka v oku.On sa na mna pozrel tym pohladom,ze-Ludmila,ty si jaka tepsa!-sak jak moze oko suvisiet s bruchom a ja som sa zacala strasne smiat.Ale to sa uz musim kontrolovat,lebo nikomu dobre nepadne,ked je mu zle a este sa niekto popritom smeje.A este mi aj povedal,ze take veci sa neriesia v takychto situaciach.Bolo mi ho vsak velmi luto,lebo tie situacie dobre poznam.

Napisala som aj list.Rozhodla som sa,ze budem pisat ludom,ktorymi som sa,az do tejto chvile,velmi nezaoberala.Zacala som tetou Tarasekovou.Pochybujem vsak,ze jej to poslem,ale mozno si to precita tu,co je asi tak malo pravdepodobne ako to,ze Hylak zaberie po 10 minutach,jak pisu na obale.Ale ako sa hovori-Kto druhemu jamu kope,tak so z hory ozyva!Takze...

Mila teta Tarasekova,(pre uzsiu rodinu a priatelov)Draha Katka!

Urcite sa velmi cudujete,preco Vam pisem ja,mala Ludka Timkova,dcera Anny a Michala Timkovych,vnucka starej mamky Margitky,susedka z pravej strany (z tej od Vasho kurnika),cislo domu 171/31.Prosim Vas,necudujte sa velmi a citajte dalej.
Rozhodla som sa spachat tento cin,teda napisat Vam list uz 23.4.2009,zhruba o 19:00,ked som sa tak hompalala na (pozor!novotvar!)nasej zahradnej hompalanke.Bolo by dramatickejsie napisat,ze som sa hompalala medzi zivotom a smrtou,ale to po prve ,neviem, ci sa da a po druhe,hej uz som zistila - neda sa to.Ale keby sa pomery zmenili,ste prva ktorej to napisem.V pripade,ze by som sa dohompalala,teda ukoncila svoju zivotnu put,mozete na moju truhlu hodit ruzu,ako to robia tie tety v americkych filmoch.
Viete,tak som rozmyslala,no,obcas aj motyka vystreli,ze malo rozmyslam...o ludoch,ktori sa mozno navonok javia, ako ludia na nerozmyslanie a pritom su to mozno ludia na vela,pripadne,kedze sme v tej EU,muchmuchrozmyslanie (citaj-mučmučrozmyslanie.A ja myslim,ze Vy ste velmi mučmuč.Lebo sa velmi pekne smejete,mate prijemny hlas a ste moja spomienka na detstvo.Prosim Vas,nebudte smutna,ak ste.Aj ked nemate deti a zijete so svojou matkou.Ja Vam budem stale posielat listy,pripadne nejake tie nase naturalie(mlieko,tvaroh,podla potreby).
A dakujem aj za to,ze ste ma hocikedy polutovali.Napriklad vtedy,pred 10 rokmi,ked sme ku Vam chodili so starou mamou pozerat Esmeraldu a ja som si ukradla cukrik zo stola,co nemohlo uniknut ctenemu oku Vasej matky,ktora sa zacala smiat a ja som jej ten cukrik smarila pred nos.Vy ste mi potom poslali cely balik cukrikov,co velmi pomohlo k tomu,aby som sa sla ospravedlnit za svoje spravanie...a aj Vasa mamka sa uz na mna len milo usmievala.
A este hrozne sa mi pacilo,ze ste mali Teslu ako my a potom tie koralkove zavesy a taku inu vonu domu.A v ramci celej rodiny Vam dakujem za to,ze mozeme v lete oberat Vase ceresne.A podla mna ste stale rovnako pekna (srdieckom i zovnajskom)a skoda,velka skoda,ze nasa spolocna komunikacia sa obmedzila len na -Pochvalen bud Jezis Kristus!ale aj to ,myslim, hovorite velmi krasne.
Prosim,nevzdavajte sa nikdy svojich cielov a chcela som napisat-aj tej cervenej skodovky,ale ta uz nie je medzi nami.Ale nevadi, aj nebickove auticko je pekne.

Co na zaver? Draha teta,prajem Vam este mnoho krasnych dni v zivote,vela snka,tepla,vody a hlavne ludi,ktori budu pri Vas castejsie,ako som bola doteraz ja.Lebo je len jedna taka teta Tarasekova a je fakt ze the best one.Myslite na mna vzdy len v dobrom,ja sa polepsim.

S pozdravom Vasa Ludka

PS:Za chyby v texte sa ospravedlnujem,matury mam za sebou,uz nemusim byt mudra:)

Zmena

Dnes je nedela.
Kracali sme a hovorili o vojnach,demisiach,agilnom a aktivnom Kolombovi:)a v tom svetle a pohode som bola rada,ze mam 19.
Nemam uz cas na basne,vsetko sa toci okolo plnenia si povinnosti a o rok to bude len spomienka...ako dobre.
Vediet zit tak,aby to nebolelo ani mna,ani ludi okolo.Viem,ze utekam...na miesta,kde sedia muzi a na knihu svieti lampa,skryt,utiect a kazde ponorenie sa pod hladinu mojej odvahy ma stoji litre kyslika.Dusim sa,ale ponaram sa hlbsie.Radsej sa s hlbkou zmierim,akoby som sa mala snazit dostat z jej temnoty.Ja viem,ze je to mur medzi mnou a svetom...ludmi a ja ho neviem zburat.Mam to menit,lebo to boli,alebo ma inu potrebuju ludia?!

V utorok sme boli v dome, ktory nam nepatri.Nebol tam prach, ani teplo ludi.To nie su domy pre mna.Rano som odisla skor,cakala na zastavke,plna krasy z predosleho vecera knihy,rozhovorov,Anny,toho ineho sveta,ktory neprichadza az tak casto.
Nastupila som a so mnou aj ta vona zmeny,ktora sa ma udiat,od ktorej si tolko veci slubujeme.A stara zena v autobuse so silnym ruzovym ruzom,chlapec,ktory sa nezachoval ako gentleman,uzka zena bez prednych zubov.Vsetkym som chcela pomoct.Navstivit ich,rozpravat sa,uvarit kavu,zasadit so starou zenou kupene priesady,pochvalit jej ruz,byt tak dobra tym jednym sposobom,o ktorom viem,ze nestaci.Ludia nepotrebuju len moj zaujem,ale moj cas...To vsetko viem.
No vacsim umenim by bolo,keby som to vedela zmenit

Pokusy 2

Dnes je pondelok,
Citala som Nezvalovu basen,najdene,tusene slova,mnou nikdy nevypovedne,a nejde tu len o slovnu zasobu,vidiet tak ten svet...
rozhovory s ludmi,ktori su na druhom mieste,nehovori sa to,ale vie sa to,myslim,ze aj ja som pre nich ta druha,ale v case ticha by sa to malo menit,
prisiel list,obalka zelenej farby,vonal za letom,slova hladili,ako tie basne,musim sa naucit citat ludi pozornejsie,Anka si moje leto:)
utiekli oci na lasku,tiche gesta,take krasne,viem,ze sa to meni,musi sa to,videla som,byt dospeli,az stari,prenechat gesta detom,ja by som si ich vsak chcela zobrat so sebou do svojej jesene...

Pokusy

Dnes je streda.
Pisala som si s Darkou,Darka pise kratke vety,ona je (P)piatok,ten,kedy sme sa smiali a pytali sa ludi,kde je Sever,cakali pred cakarnou a zistili,ze -Prsi,prsi- ma dve verzie,postarsia sestricka napisala na stroji,ze vieme rozpravat,ale ja viem svoje, svietilo slnko,oddychla som si pri nej a bolo to dobre,
je tu snaha sa menit,ked obcas zo seba vyletim,je to krajsie,vsetko,a potom aj v nevelkom najdem velke,az na uzas,
-Nebola som bohvieco,a pozri ako dobre to dopadlo!-Alica,ranne prezliekanie dievcat,nerozdeluje tak ako ja,bude mat viac,lebo nechce vela,mam ju rada,ich vsetkych,
dala som spinavemu cloveku chlieb so sunkou a cinskou kapustou,spinavy clovek povedal dakujem,dostala som viac ako som chcela,a mozno som to cakala,len chcem byt dobra este aj pred sebou samou,a pritom to bolo lahke,dat a odist,bez vysvetlenia,je tazsie zostat a podarovat seba!



.

Samota

Dnes je pondelok.Zem prikrylo biele ticho.Nehnevam sa na to...
Vcera som sa skryla do spajze,zlozila ruky na najvrchnejsiu policku a pozerala sa cez to male okno so sietkou. Zo susedovej starej strechy pomalicky stekali kvapky roztopeneho snehu a ja som rozmyslala o tej vode,vode v roznych formach,ze je sladka ak je zo zeme,ale tak slana,ak je z cloveka a ze slzy by uz neboli slzami, keby chutili ako med.A bala som sa,ze niekto otvori dvere a odhali ma,a ze aj ked sa budem snazit, tieto slane kvapky vody prezradia vsetko.Bala som sa,lebo ludia menia svoj postoj ak vidia smutok a ja by som najradsej bola neviditelna v takychto situaciach.Ale mohla som byt pokojna,lebo nic take sa nestalo.
Dnes rano som citala Svate Pismo.Absolutna nesustredenost.Jedine na co som sa zmohla bola na zaver modlitby veta z evanjelia-Verim,pomoz mojej nevere!Lebo jedine tu som si zapamatala.Neskor som si dala caj,ktory uz davno vychladol a precitala nieco z Mertona.Zistila som,ze nemam vobec talent na pisanie a uz vobec nie na pisanie o duchovnych veciach,ktore som tu btw chcela niekedy rozoberat.
Asi patrim skor do skupiny-Kto ma usi,nech pocuva! ako do skupiny-Idte do celeho sveta a ohlasujte evanjelium!:)Utesujem sa vsak tym,ze sa obcas viem nadchnut pre peknu myslienku a ze mi duchovny napisal do odporucania,ze som inteligentna:)
No ale uz je dost neskoro. Este posledne slova,ktore mi dnes ucarovali a myslim,ze sa celkom hodia pre tento postny cas:
Samota neni pouze negativni vztah.Neni to ciste jen nepritomnost lidi.Prava samota je ucast na osamelosti Boha,ktery je ve vsech vecech.Jeho samota je jeho Byti.Pro nas neni samota zalezitosti byt necim vic nez ostatni lide,vyjma nahody:protoze ti,kteri nedokazi byt sami sebou,nemuzu najit sve prave byti a jsou vzdycky necim min nez sami sebou.(T.Merton)
Dobru noc:)

Premeny...

Dnes je stvrtok.Uz neprsi,ale ludia sa stracaju v hmle.
Je prijemne len tak sediet na posteli a byt v pyzame.V rukach mat caj,ktory ma vyssiu teplotu ako ja sama a pozerat sa cez okno na ten jeden obraz,ktory tam bol aj vcera a je stale.Cas sa zda byt,tym vsetkym, pomalsi...
Na kolenach mat zelenu knihu bez obrazkov.O mnichovi.Aj on mal teplotu ako ja,ale jemu nebilo srdce tak rychlo...a mne bilo.On sa nenechal strhnut tym virom myslienok,ktore si clovek casto vyhladava ,aby si v nich nieco dokazoval a ktore nepomozu,ale len rozrusia.On bol rad ,ze moze byt ,prave pre chorobu, sam a v Tichu,lebo dusa si odpocinie jedine tam.
Citala som jeho myslienky.A potom zatvorila knihu,aj oci,a nadychla som sa "ineho" sveta...A mozno sa toho vo mne vela nezmenilo,ale mala som zo seba lepsi pocit...
Je dobre mat ,v tazkych chvilach, zelene knihy,aj ked su bez obrazkov...

Choroba

Dnes je pondelok.Choroba.Citim si srdce,ako mi zrychlene bije.Pijem caj.Vsetko ma chut citronu a medu.A len sa potim a potim a to je vraj dobre.
Mamka je pri mne.Rozprava a v noci sa chodi na mna pozerat,caj mi dava do mojho oblubeneho hrnceka s cervenym makom.
Citala som o hlbokom ziali,ktory byva najcastejsie mlcanlivy a utajeny...Aj o Marejovi,muzovi,ktory mal hrube ruky a hlinu az za nechtami.A Marej nie je ani poriadne meno,ale ochranil maleho cloveka pred vlkom...A okolo mna je dnes cela svorka...Skoda,ze tu nie je.Dnes potrebujem dospeleho cloveka...
Chcela by som byt velka,ale Andrik dnes plakal...a vtedy sa to neda.
Skoda,ze sa ten zial neda vypotit,tak ako ta choroba...

Len dnes...

Dnes je utorok.Uz rano nekracame v tme...
Sli sme autom,Anna a ja,takym sivym ako dnesna obloha.Niekedy je siva horsia ako cierna,ale dnes sa mi pacila.
Bali sme sa,ze sa nebojime.Trochu krokov a slov,cervenej farby a zastali sme.Cervena dalej nepusti.Zelena...Vsetci sme vykrocili pravou nohou.Usmiala som sa.
Ine pohlady v skole.Radsej zapnut svetlo,ako byt v tej sivej,ale to len rano.
Kupila sa kytica triednej.Sifko jej zablahozelal a do pamatnicka napisal:Maria,dakujem,ze si!Smiala som sa...Dal mi 7 days...vzdy som to chcela ochutnat.
Zabava s mravcami na Matovej lavici."Urobili si vertikalne hniezdo",povedal Edo.
A Katka mi prinesie krovky z Polska.Chcela som len 3,ale ona ze 10, plus pomaranc.Druha Katka,ta,ktorej svietia oci,ked sa smeje,povedala,ze podla Augistina je clovek hnoj a ze Marek ma oci ako mydlo,ktore mame pri umyvadle.A Marek jej na to-Pan Boh zaplat:)29 spriaznenych dusi...Krasny den.
Vystupila som z autobusu a kracala k mojmu sivemu autu.Sadla som si a myslela na to,ze siva nie je az taka zla.A na tu chvilku mi bolo velmi dobre.
Doma Anka hrala a ja som jej spievala len refreny...Mam,mam,mam,s tebe krasne lasko,cisto,v dusi mam...a teraz spokojnost so vsetkym,co sa mi dalo...
Dnes siva ako farba zmierenia...

Heavy me...lancholia:)

Dnes je streda. Rada do zivota - Nikdy nechodte "vyhodnym" autobusom!Bo ja som dnes takym jednym sla a platila som o 50 centov viac a este som aj pol hodinu stala na Jazere.Touto cestou chcem podakovat Mati a Anke za ten vynikajuci tip...:)Ale nie...holky,zajtra mi prineste po pomaranci a je vam odpustene:)
Ani neviem preco,ale dnes mi prislo na um tolko peknych veci z leta.No napriklad,ako som si sama napisala list...ano...su na to lieky:)Pamatam si,akoby to bolo vcera.Napisala som si ho na pojde s Ankinim Parkerom,pricom som sedela na polystirene(nasom buducom zatepleni),z ktoreho som si neskor,od nervov,spravila sniezik:)
Oslovila som sa - Draha slecna Ľudmila! Neviem,co ma k tomu viedlo...(a to som si myslela,ze mam pubertacke casy za sebou:)Pisala som si tam pozdravy,teple slova aj take vseobecnosti typu - No, a ako sa ma Vasa mama?...A potom este o Irsku a Istanbule..taky medzinarodny charakter to malo:)No najlepsie bolo jak som Andreja poslala,aby s tym isiel na postu...s prikazom nech to posle prvou triedou:)Prisiel domov a povedal mi,ze mi pani postarka odkazuje,ze by ma to vyslo lacnejsie,keby som si to sama polozila do schranky...a ked som sa pytala ne jej reakciu,ta ze az hikala od smiechu,ked mu to hovorila.No,ta...trapas na tretiu,ale neviem,mne to akosi vtedy nevadilo.Normalne,ze som bola urazena,ze mi odmietla poskytnut sluzbu.S velkou neochotou som Andyho presvedcila nech mi to da on do tej schranky,lebo ja som na to nemala srdce.A tak sa aj stalo.Ale nesmel mi povedat,kedy to tam vlozi...Potom smee boli spolu v zahrade na hojdalke a on ze:"Dnes je nejak teplo,neprisiel ti nahodou list?"...no,uznajte,ze to teda "poriadne"zamaskoval.A stalo sa to,coho som sa obavala...nedostavil sa ten pocit stasia,pre ktory som si to vlastne pisala...Travalao este vela sekund,pokym som sa s tym zmierila:)
Ale nehanbim sa za to!...velmi:)Ja si myslim,ze niekedy je dobre,ked si clovek spravi dobre...na dusu...prirodzene:)A hej,este som si aj v piatok ostrihala vlasy noznickami na papier...ale duchovny povedal,ze dobre a to uz ked duchovny povie,tak je to uplne ze v normale:)
A etse,na zaver - Nikdy neberte drogy!
Ale uz musim ist,bo su ranajky...keby ste sa chceli skontaktovat tak-psychiatricka liecebna c 171-to je lahke, si budete pamatat:)

Domaca uloha zo slovenciny:)

Dnes je sobota.Sedim tu sam,zhrbeny a sledujem kazdy pohyb,zvuky,vonu,vsetko,co mozem zachytit.Lebo dnes je to ine ako to bolo vcera...Prisiel som o hodinu skor.Vlak sa pohol a ja som nenastupil,aj ked sa dalo.Sedelo sa mi prilis dobre.Este vcera by som to nepovedal, ale dnes je to ine...
Nezacalo to nijak zvlastne,pamatas?Ja som stretol teba a ty si stretla mna.Uz vtedy si mala ten hrozny kabat...osuchany,cerveny,ale nie cerveny ako vino,alebo jahody ,nie!Ty si musela mat tu najobycajnejsiu cervenu na svete.A potom sme boli spolu.Rok,dva,tri...a nic,nic sladke ani slane,ozajstne nic.Snazil som sa..No ty si stale rozpravala,dookola to iste,vedel som naspamat tvoj monolog.Aj tu piesen,ktoru si si vymyslela a vobec nemala melodiu.Bolela ma z nej hlava a ty si ju spievala tak falosne stale dookola,dookola.Vedela si dobre varit,ale vzdy si mi dala len tie tri slivkove buchty .A ta tvoja ponizenost v slovach,gestach,mal som pocit,ze sa v tom vyzivas.
Nemohol som dalej.Stretol som zenu.Bola mlada,krasna nedalo sa inak.Chcel som to ukoncit.Pozval som ta len na obed, pretoze na veceru,to by som ta musel lubit.Mal som to pripravene.Po dezerte jej to poviem.Necitil som strach,naopak bol som v sebe zmiereny.Moj cin mal zmysel a zdal sa mi ako jedine vychodisko.Videl som ako sa otvaraju predne dvere.Vosla si tak obycajne s tym obycajnym kabatom,len tak prehodenym cez plece.V duchu som hromzil,ze je teplo a ty si si ho zobrala so sebou.Prisadla si si.Nie,uz som nechcel cakat na dezert,chcel som to povedat hned.No ty si zrazu zacala plakat.Plakala si ako male dieta.Z kabelky si vytiahla bielu obalku a podala si mi ju. Otvoril som...umieras.Chcel som buchnut pastou po stole,ale chytil som ta za ruku,ani netusim preco.A ty si povedala-Je mi zima.A ja som plakal...
Zacal som ti nosit kvety.Nikdy som to nerobil.Nieco sa zmenilo.Zacal som poznavat to sladke,zacal som poznavat to slane.Z prace som sa ponahlal hned za tebou.Vzdy som ta ulozil do postele a ty si rozpravala.A vzdy som si to vypocul cele,lebo to mohlo byt poslednykrat.A potom si zas spievala a ja som spieval s tebou,lebo to mohlo byt poslednykrat.Jedol som tie buchty,vela buchiet,lebo to mohlo byt poslednykrat.A zrazu,uz ani neviem v ktory den to bolo,zacal som sa bat slova. poslednykrat.Bola si mojou jedinou obycajnou zenou,uz som nechcel ziadnu inu.Z obety sa stal zvyk a zo zvyku laska.A vcera som prisiel domov a spala si... a potom len tak umrela.
No a dnes mi chyba tvoj kabat,smiech,pohlad...ty.Nie!Dnes sa este nezmierim s vetou-tak to malo byt!dnes som zmiereny len s tebou Laska.Dakujem,ze som mal tu cest zvyknut si na teba!
Ale zajtra mozno,zajtra to bude zas vsetko ine!

Zima

Dnes je piatok.Uz je chladno...je mi zima.Sveter mi este pekne vonia za avivazou...ale stale ta zima.
Dnes tolko obrazov.Rano v autobuse.Clovek,muz s cervenou vetrovkou,co si stale rozmrazi svoj vyhlad len vo velkosti svojho oka.Prilozi svoj teply prst na studene okno a staci to...Aj ja som skusala,ale mne nestaci...ja este chcem vidiet obzory!
A potom trosku hanby,ale aj usmevu a kredit na 20 eur a odmena za ten usmev,nechcelo sa mi ist od uja prec...este som mu chcela dat nehu,ale uz mi otvoril dvere...
A Andrejova hlava na mojom pleci.Pocit dolezitosti.Ludka,podrz este jeho svet on si len zdriemne a potom uz bude zas ten silny...ale teraz drz!
Dalsi autobus.Uz v nom nechodi ten chlapec,co stale cita tyzden a stoji v kruhu.Ale bola tam ta zena s dietatom.Vzdy ho nosi na chrbte v takej kovovej konstrukcii.Uz len to musi byt velmi tazke.A dieta spi s hlavou ponorenou do matkinej vetrovky.Ona len drzi.
Kopa smiechu v triede z ozajstnych obrazov .Martinov docensky vyklad,moja rybacia desiata,z ktorej sme museli otvorit okna a stale smiech,smiech,smiech.Moje krasne obzory.
Cesta domov.Sedela som celkom v zadu.Dalsia matka a jej syn.Oprel si o nu hlavu...a ona statocne drzala,ale inak ako ja...tak vedia len zeny, matky.
V hlave myslienka,ze vsetci potrebuju ten pocit skryteho bezpecia,kedy sa clovek moze do niekoho ponorit tak hlboko...A ze to mozno chlapci,muzi potrebuju viac ako zeny a mozno nie...hlavna vec,ze je tu to teplo...a uz nie ta zima.