Domaca uloha zo slovenciny:)

Dnes je sobota.Sedim tu sam,zhrbeny a sledujem kazdy pohyb,zvuky,vonu,vsetko,co mozem zachytit.Lebo dnes je to ine ako to bolo vcera...Prisiel som o hodinu skor.Vlak sa pohol a ja som nenastupil,aj ked sa dalo.Sedelo sa mi prilis dobre.Este vcera by som to nepovedal, ale dnes je to ine...
Nezacalo to nijak zvlastne,pamatas?Ja som stretol teba a ty si stretla mna.Uz vtedy si mala ten hrozny kabat...osuchany,cerveny,ale nie cerveny ako vino,alebo jahody ,nie!Ty si musela mat tu najobycajnejsiu cervenu na svete.A potom sme boli spolu.Rok,dva,tri...a nic,nic sladke ani slane,ozajstne nic.Snazil som sa..No ty si stale rozpravala,dookola to iste,vedel som naspamat tvoj monolog.Aj tu piesen,ktoru si si vymyslela a vobec nemala melodiu.Bolela ma z nej hlava a ty si ju spievala tak falosne stale dookola,dookola.Vedela si dobre varit,ale vzdy si mi dala len tie tri slivkove buchty .A ta tvoja ponizenost v slovach,gestach,mal som pocit,ze sa v tom vyzivas.
Nemohol som dalej.Stretol som zenu.Bola mlada,krasna nedalo sa inak.Chcel som to ukoncit.Pozval som ta len na obed, pretoze na veceru,to by som ta musel lubit.Mal som to pripravene.Po dezerte jej to poviem.Necitil som strach,naopak bol som v sebe zmiereny.Moj cin mal zmysel a zdal sa mi ako jedine vychodisko.Videl som ako sa otvaraju predne dvere.Vosla si tak obycajne s tym obycajnym kabatom,len tak prehodenym cez plece.V duchu som hromzil,ze je teplo a ty si si ho zobrala so sebou.Prisadla si si.Nie,uz som nechcel cakat na dezert,chcel som to povedat hned.No ty si zrazu zacala plakat.Plakala si ako male dieta.Z kabelky si vytiahla bielu obalku a podala si mi ju. Otvoril som...umieras.Chcel som buchnut pastou po stole,ale chytil som ta za ruku,ani netusim preco.A ty si povedala-Je mi zima.A ja som plakal...
Zacal som ti nosit kvety.Nikdy som to nerobil.Nieco sa zmenilo.Zacal som poznavat to sladke,zacal som poznavat to slane.Z prace som sa ponahlal hned za tebou.Vzdy som ta ulozil do postele a ty si rozpravala.A vzdy som si to vypocul cele,lebo to mohlo byt poslednykrat.A potom si zas spievala a ja som spieval s tebou,lebo to mohlo byt poslednykrat.Jedol som tie buchty,vela buchiet,lebo to mohlo byt poslednykrat.A zrazu,uz ani neviem v ktory den to bolo,zacal som sa bat slova. poslednykrat.Bola si mojou jedinou obycajnou zenou,uz som nechcel ziadnu inu.Z obety sa stal zvyk a zo zvyku laska.A vcera som prisiel domov a spala si... a potom len tak umrela.
No a dnes mi chyba tvoj kabat,smiech,pohlad...ty.Nie!Dnes sa este nezmierim s vetou-tak to malo byt!dnes som zmiereny len s tebou Laska.Dakujem,ze som mal tu cest zvyknut si na teba!
Ale zajtra mozno,zajtra to bude zas vsetko ine!