Zima

Dnes je piatok.Uz je chladno...je mi zima.Sveter mi este pekne vonia za avivazou...ale stale ta zima.
Dnes tolko obrazov.Rano v autobuse.Clovek,muz s cervenou vetrovkou,co si stale rozmrazi svoj vyhlad len vo velkosti svojho oka.Prilozi svoj teply prst na studene okno a staci to...Aj ja som skusala,ale mne nestaci...ja este chcem vidiet obzory!
A potom trosku hanby,ale aj usmevu a kredit na 20 eur a odmena za ten usmev,nechcelo sa mi ist od uja prec...este som mu chcela dat nehu,ale uz mi otvoril dvere...
A Andrejova hlava na mojom pleci.Pocit dolezitosti.Ludka,podrz este jeho svet on si len zdriemne a potom uz bude zas ten silny...ale teraz drz!
Dalsi autobus.Uz v nom nechodi ten chlapec,co stale cita tyzden a stoji v kruhu.Ale bola tam ta zena s dietatom.Vzdy ho nosi na chrbte v takej kovovej konstrukcii.Uz len to musi byt velmi tazke.A dieta spi s hlavou ponorenou do matkinej vetrovky.Ona len drzi.
Kopa smiechu v triede z ozajstnych obrazov .Martinov docensky vyklad,moja rybacia desiata,z ktorej sme museli otvorit okna a stale smiech,smiech,smiech.Moje krasne obzory.
Cesta domov.Sedela som celkom v zadu.Dalsia matka a jej syn.Oprel si o nu hlavu...a ona statocne drzala,ale inak ako ja...tak vedia len zeny, matky.
V hlave myslienka,ze vsetci potrebuju ten pocit skryteho bezpecia,kedy sa clovek moze do niekoho ponorit tak hlboko...A ze to mozno chlapci,muzi potrebuju viac ako zeny a mozno nie...hlavna vec,ze je tu to teplo...a uz nie ta zima.