Ona...

Streda
...A bola tma a noc (lebo nie vzdy je to to iste).Stala v strede izby-4 steny, drevo a ona.Ziaden pohyb - ziaden zivot.Predtym citala Orlanda, ale Orlando-to su premeny,nepokoj,suhlas a tvrde odmietanie...Lenze, v tu chvilu, aj napriek vsetkym tym, vopred prehratym, bojom, nemohla len tak pozbierat kamene a hodit sa do vody,aby bolo ticho, mier (mier bez boja nemoze byt mierom)...Vybrala si teda ,nahodne, akoby to bolo mimo nej, neutralnu podu-stala na brehu a divala sa...

"Priestor!"Kricala cela jej osoba. Otvorila okno. Napadlo ju, ze rec,slova-to je moznost...Rychlo nieco povedat,vydat zvuk,aspon, ale zabudla , ze uz zije v meste a mesto je hluk a v nom je ovela viac zvukov, svetla, ludi,a to vsetko zije z priestoru, ale pre nu nim nie je. Tak si slova napisala na papier,aby sa necitila ako vazen, zajatec, ktory uz nema moznost volit si.

Na papieri stalo-Co je vsetko, co to je? Lebo ona teraz chodi do skoly, ale stale ma pocit, ze este nevie...

Stvrtok
Prsi a prsi,hluk a voda - konecne dotyk po dlhsom case.Uz je lepsie, tam, vo vnutri...Spala ,konecne, neboli sny (o to lepsi spanok to bol).Lebo ked su sny, to je len pokracovanie jej pohybu.Nie su sny, je pokoj-nie ticho-len pokoj,to je pre nu dobre,ma to rada,oddychne si.

Sla domov a opakovala si-Bud almuznou, rozdaj sa, a vsetko ti bude ciste! Tisice ludi okolo nej, chodili, behali,tocili sa a ona vystupila z vody na breh a volala- Postaraj sa o nich a ja sa im rozdam! Vedela, ze tak je vsetko ciste...aspon pre nu...

CHcela utiect do lesa, bezat preto, aby sa mohla zastavit.Tam chcela splynut-nie so stromami,s lesom, prirodou, ona chcela splynut so sebou, lebo ona si totiz mysli, teraz, ked ma 19 a pol, ze to bude jej ticho, to bude jej pokoj,pokoj nevyhnutny na to, aby pochopila nepokoj,lebo zivot je v prvom rade pohyb.Kto sa nehybe nezije.Ona chce len najst rovnovahu...

A dnes vypila kakao a kavu,uz je v nej teplo, dokedy...?!