Nedela. Moj prvy tyzden na novom intraku. Vsetko je tam najsamlepsie, len internet a ladnicka chyba. Slepaci vyvar a risky som si teda priniesla domov, ale jeden internet som nasla v skole na chodbe, tak som to vyuzila a nasytila sa duchovne... No dobre, pred tym som bola este na obede, lebo polievka a druhe jedlo, ale v porovnani s tou duchovnou potravou... pomyje:)
Ale...(furt dajake, ze?) presne takto pred tyzdnom som sa do toho intaku nastahovala a chytila ma uzkost z toho noveho priestoru, zo svetla, z nedostatku pohybu, kedze prisla aj Lucka... a ten silny pocit, ze ja nie som normalna. Nebola to sebalutost, lebo to malo mnoho racionalnych odovodneni... o to tazsie sa to zvladalo... a potom este ta uloha od psychologicy- napis, ako by vyzeral tvoj stastny den, keby za jednu noc pominuli vsetky tvoje starosti a problemy! Ale mozu problemy a starosti niekedy pominut?...
A potom este aj to zovseobecnovanie. Ako Klara, ked mi povedala, ze ma chape... lebo toto a toto sa mi stalo a to tak v takych pripadoch chodi... preco sa nerata s tym vesmirom, co je vraj v kazdom cloveku? Preco ho ludia nevidia vo mne a preco ho aj ja casto prehliadam v inych? Preco kazdy kazdemu rozumie a predsa sa navzajom jeden od druheho vzdalujeme?
To ma trapi...
A potom este aj ta laska... tak rada by som vam dala vsetko, co odo mna chcete, ale co ak vam to realne nemozem dat?
Lubim vas, ale prosim vas, ratajte s tym vesmirom:)
Ijust did your girlfriend...
nedeľa 20. februára 2011
štvrtok 10. februára 2011
?!,.
Stvrtok. Prave som docitala Sonin clanok a neviem, co si mam o sebe mysliet. Ved ja ani netusim ako vyzera take avokado. Mam pocit, ze je to nieco gulate a zelene, ale to je napriklad aj melon. Najblizsie pojdem s Klarou do Billy a zistime to. Klara je zo siestich deti, takze predpokladam, ze ani ona nebude vediet. Sice, ked si na Vianoce mohli dovolit ananas:)... ale nie, v avokade nie je problem (a ani v socialnych pomeroch).
Napisala to velmi pekne a ja teraz stale rozmyslam, ze ci to je s muzmi v mojom zivote tiez take "tragicke". Chcela by som napisat, ze nie, ale tocim sa okolo toho dost casto, mozno len inym sposobom ako tie "mlade slecny", ale tocim. A ta ironia z dennika Sylvie Plath... dookola, dookola.
Nie som Sona, ani Anka Vlckova. Zmierit sa s tym je casto ta najtazsia vec na svete. Som len Ludka Timkova a v mojich ociach to znamena dost malo...Co clovek nema, nemoze dat. Dnes vsak nadherne svieti slnko a predvcerom som bola u psychologicky:) Az predvcerom... dalo by sa povedat, ze bolo vela starosti a malo casu, ale taktiez by sa dalo povedat, ze nebolo odvahy.
Teta bola velmi pekne oblecena, aj tu gaucovku mala ,jak ukazuju v televizore, a aj Bocceliho mi pustila:) Neviem, ako som na nu zaposobila ja, ono, o to tu asi ani nejde, ale pri stretnuti s clovekom sa proste neda nevytvorit si nejaky obraz. Preto usudzujem, ze ako som si ho vytvorila ja, tak si ho urcite vytvorila aj ona o mne - a to nielen z toho psychologickeho pohladu, ale aj toho ludskeho (sympaticky - nesympaticky).
Snazit sa urobit dojem na psychologicku:), to sa moze podarit len mne... momentalne si to vysvetlujem tak, ze si v podstate asi az tak pomoct nechcem, ked mi skor zalezi na tom, ako budem pred nou vyzerat, ako na tom, aby som si nechala poradit. Ale tak, to si ona urcite vsimla, ked ma na to papiere, co som jej aj nezabudla pripomenut a bolo to ABSOLUTNE nevhodne( to je tak, ked sa velmi snazim:). Hej, a tiez spomenula, ze mam rozvetvene zmyslanie (vid, tutok priklad:). Najprv som sa zlakla, ze choroba, ale potom dodala, ze to ma aj ona, tak mi odlahlo.
Dali sme si kavu, ja som nieco napisala, nieco nakraslila (teda seba sa, ale skor to vyzeralo na to nieco) a potom rozpravala. No, tolko suvislych dristov za sebou som uz davno nevypotila, ale pocuvala ma a to bolo celkom fajn. Dokonca povedala, ze vela rozpravam a mam vela otazok.
To, ze vela rozpravam ma dost prekvapilo, rovnako ako to, ze sa to spusti vtedy, ked chcem nieco povedat a ked citim, ze mozem... skoda, ze to vacsinou funguje opacne...ale ja sa zmenim a po trinastich sedeniach, ktore su uplne zadarmo, budem ina! Ani toto asi nie je spravny pristup k veci, ale ked sa to uz vo mne velmi vetvi,dam srandu, nech sa na to nepride.
Ohladom tych otazok. Spytala sa ma ako verim ja, kedze si vsimla, ze tato vec je pre mna velmi dolezita. Ona je ateistka, ale vsimla si to velmi pekne, lebo pri tej otazke som z nej necitila nic pohrdave.
Totizto, vedela som zadefinovat sposob viery mojho otca, aj mamky, presne podla Frommovej teorie na autoritativnu a humanisticku (Fromma poznala zbezne), ale nevedela som zadefinovat tu svoju. Tak som jej teda : "Hladam a mozno, ze tento stav bude trvat az do konca mojho zivota, ale zda sa mi to lepsie, ako byt clovekom prilis presvedcenym... lebo s velmi presvedcenymi ludmi sa tazko komunikuje ( a to ci uz s veriacimi, alebo neveriacimi).
Na druhej strane mam vsak pocit,ze sa nestaci uspokojit (a upokojit) svojou dobrotou. Neviem preco, ale mne to nestaci.
Ziaden extrem nie je dobry. A viera, ak je pravou, nemala by byt potlacovanim pochybnosti. Prave naopak, mali by sme si dovolit (to akoze my, presvedceni katolici) ten "ruhavy" pohlad, lebo co ak je v nom viac Boha, po ktorom tak tuzime." Napila som sa a pokracovala:" My mame o nom len urcitu predstavu , tak katolici ako aj ateisti a vacsinou je ta ateisticka negaciou tej katolickej. V predstavach sa teda mozu mylit obe strany.
Ale Boha hladat treba! Radsej hladat, ako sa neho hrat! (velky vykricnik pre mna) Dokonca aj keby s najvacsou pravdepodobnostou "neexistoval". Ist za svoju predstavu... aj proti nej, ak je to nutne. Snazit sa zname a zauzivane pravdy vidiet inak. Co je snad najtazsia vec na svete, ale nie su tie tazsie cesty spravnejsie ako tie lahsie?"
A este tak nejak, len ovela viac nezrozumitelnejsie. Myslim, ze tymto svojim prejavom som sa skor strapnila, ako ju "obratila", ale o to mi snad neslo (do akej miery nechavam slobodu "tym druhym"?)
Spytala sa ma, koho vsetkeho citam, tak som sa priznala, ze je to taka zlatanina Halika a Mertona a ona sa usmiala a povedala, ze som prave v tom obdobi, ked si hladam svoje smerovanie, duchovne asi najviac. Chcela som jej toho este vela povedat, ale potom som sa uvedomila, ze uz kecam dve hodiny (a to nielen o nabozenstve) a sice sa nezdala, ale aj ona bola len clovekom, tak som sa ovladla. Ovladat by som sa mala aj preto, lebo to ja som prisla za nou a nie ona za mnou! Myslim sebe si.
Neviem, mamka povedala, ze uz k nej nemusim ist, ale chcem... Prave preto, ze nemusim. A ovela viac by som chcela, aby sme sa raz rozisli v dobrom ( na to sa myslim tesime obidve:)... a hlavne, aby som si od nej nechala poradit, aj ked...
Nemozem sice dat, co nemam....no, mozno by bolo celkom v poriadku, keby som dala aspon to, co mam, lebo kazdy vraj nieco ma...:) A myslim, ze si to mysli aj pani Luboslava Vranovska, preto sa budem snazit, aby mi bola viac sympatickejsia ako po tom prvom stretnuti.
Peace and love:)(abo aj opacne:)
Napisala to velmi pekne a ja teraz stale rozmyslam, ze ci to je s muzmi v mojom zivote tiez take "tragicke". Chcela by som napisat, ze nie, ale tocim sa okolo toho dost casto, mozno len inym sposobom ako tie "mlade slecny", ale tocim. A ta ironia z dennika Sylvie Plath... dookola, dookola.
Nie som Sona, ani Anka Vlckova. Zmierit sa s tym je casto ta najtazsia vec na svete. Som len Ludka Timkova a v mojich ociach to znamena dost malo...Co clovek nema, nemoze dat. Dnes vsak nadherne svieti slnko a predvcerom som bola u psychologicky:) Az predvcerom... dalo by sa povedat, ze bolo vela starosti a malo casu, ale taktiez by sa dalo povedat, ze nebolo odvahy.
Teta bola velmi pekne oblecena, aj tu gaucovku mala ,jak ukazuju v televizore, a aj Bocceliho mi pustila:) Neviem, ako som na nu zaposobila ja, ono, o to tu asi ani nejde, ale pri stretnuti s clovekom sa proste neda nevytvorit si nejaky obraz. Preto usudzujem, ze ako som si ho vytvorila ja, tak si ho urcite vytvorila aj ona o mne - a to nielen z toho psychologickeho pohladu, ale aj toho ludskeho (sympaticky - nesympaticky).
Snazit sa urobit dojem na psychologicku:), to sa moze podarit len mne... momentalne si to vysvetlujem tak, ze si v podstate asi az tak pomoct nechcem, ked mi skor zalezi na tom, ako budem pred nou vyzerat, ako na tom, aby som si nechala poradit. Ale tak, to si ona urcite vsimla, ked ma na to papiere, co som jej aj nezabudla pripomenut a bolo to ABSOLUTNE nevhodne( to je tak, ked sa velmi snazim:). Hej, a tiez spomenula, ze mam rozvetvene zmyslanie (vid, tutok priklad:). Najprv som sa zlakla, ze choroba, ale potom dodala, ze to ma aj ona, tak mi odlahlo.
Dali sme si kavu, ja som nieco napisala, nieco nakraslila (teda seba sa, ale skor to vyzeralo na to nieco) a potom rozpravala. No, tolko suvislych dristov za sebou som uz davno nevypotila, ale pocuvala ma a to bolo celkom fajn. Dokonca povedala, ze vela rozpravam a mam vela otazok.
To, ze vela rozpravam ma dost prekvapilo, rovnako ako to, ze sa to spusti vtedy, ked chcem nieco povedat a ked citim, ze mozem... skoda, ze to vacsinou funguje opacne...ale ja sa zmenim a po trinastich sedeniach, ktore su uplne zadarmo, budem ina! Ani toto asi nie je spravny pristup k veci, ale ked sa to uz vo mne velmi vetvi,dam srandu, nech sa na to nepride.
Ohladom tych otazok. Spytala sa ma ako verim ja, kedze si vsimla, ze tato vec je pre mna velmi dolezita. Ona je ateistka, ale vsimla si to velmi pekne, lebo pri tej otazke som z nej necitila nic pohrdave.
Totizto, vedela som zadefinovat sposob viery mojho otca, aj mamky, presne podla Frommovej teorie na autoritativnu a humanisticku (Fromma poznala zbezne), ale nevedela som zadefinovat tu svoju. Tak som jej teda : "Hladam a mozno, ze tento stav bude trvat az do konca mojho zivota, ale zda sa mi to lepsie, ako byt clovekom prilis presvedcenym... lebo s velmi presvedcenymi ludmi sa tazko komunikuje ( a to ci uz s veriacimi, alebo neveriacimi).
Na druhej strane mam vsak pocit,ze sa nestaci uspokojit (a upokojit) svojou dobrotou. Neviem preco, ale mne to nestaci.
Ziaden extrem nie je dobry. A viera, ak je pravou, nemala by byt potlacovanim pochybnosti. Prave naopak, mali by sme si dovolit (to akoze my, presvedceni katolici) ten "ruhavy" pohlad, lebo co ak je v nom viac Boha, po ktorom tak tuzime." Napila som sa a pokracovala:" My mame o nom len urcitu predstavu , tak katolici ako aj ateisti a vacsinou je ta ateisticka negaciou tej katolickej. V predstavach sa teda mozu mylit obe strany.
Ale Boha hladat treba! Radsej hladat, ako sa neho hrat! (velky vykricnik pre mna) Dokonca aj keby s najvacsou pravdepodobnostou "neexistoval". Ist za svoju predstavu... aj proti nej, ak je to nutne. Snazit sa zname a zauzivane pravdy vidiet inak. Co je snad najtazsia vec na svete, ale nie su tie tazsie cesty spravnejsie ako tie lahsie?"
A este tak nejak, len ovela viac nezrozumitelnejsie. Myslim, ze tymto svojim prejavom som sa skor strapnila, ako ju "obratila", ale o to mi snad neslo (do akej miery nechavam slobodu "tym druhym"?)
Spytala sa ma, koho vsetkeho citam, tak som sa priznala, ze je to taka zlatanina Halika a Mertona a ona sa usmiala a povedala, ze som prave v tom obdobi, ked si hladam svoje smerovanie, duchovne asi najviac. Chcela som jej toho este vela povedat, ale potom som sa uvedomila, ze uz kecam dve hodiny (a to nielen o nabozenstve) a sice sa nezdala, ale aj ona bola len clovekom, tak som sa ovladla. Ovladat by som sa mala aj preto, lebo to ja som prisla za nou a nie ona za mnou! Myslim sebe si.
Neviem, mamka povedala, ze uz k nej nemusim ist, ale chcem... Prave preto, ze nemusim. A ovela viac by som chcela, aby sme sa raz rozisli v dobrom ( na to sa myslim tesime obidve:)... a hlavne, aby som si od nej nechala poradit, aj ked...
Nemozem sice dat, co nemam....no, mozno by bolo celkom v poriadku, keby som dala aspon to, co mam, lebo kazdy vraj nieco ma...:) A myslim, ze si to mysli aj pani Luboslava Vranovska, preto sa budem snazit, aby mi bola viac sympatickejsia ako po tom prvom stretnuti.
Peace and love:)(abo aj opacne:)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
