Dnes je utorok.Nie je mi dobre,ale nechcem o tom pisat.Zijem este zo vcerajsieho zalmu.Tolko prekvapeni...hoci clovek skoro vzdy pride na to,ze uz to niekto pred nim povedal,dokonca napisal.Fakt sme asi v tej podstate rovnaki.
Milosrdenstvo a vernost-cesty Panove.Take jasne... a predsa...
Dostojevskij povedal,ze ziaden clovek nie je nezistny.Tuto schopnost ma len Boh,pretoze on jediny od nas nic nepotrebuje.ale my potrebujeme...hoc len podakovanie za preukezanu sluzbu,co urcite nie je zle...to je len prirodzene.
Mne sa to hodilo v suvislosti s milosrdenstvom.Ked je clovek milosrdny,premaha sa.A premahat sa nie je lahke.A ked uz aj,nech to niekto vidi,ked uz na to vynalozil tolko usilia .Clovek vzdy nieco caka za svoje milosrdenstvo...on to dokonca potrebuje.Zistnost ci prirodzenost?
A tak som rozmyslala nad inym druhom milosrdenstva,nad takym,co nema obecenstvo...co je len cestou Panovou.A pekne sa mi zdalo milosrdenstvo voci vsetkym chybam a nedostatkom tych druhych a este lepsie,voci vsetkym previneniam proti nasej osobe.A to je hovadsky tazke.:)By t milosrdny,ked mam pravo hnevat sa,...Preco?...Pretze Pan bude tvojim dovernym priatelom,pokracuje zalm.Krasne.Vzdy tolko ludskosti z Bozej strany.Mozem vsak povedat,ze som aj ja dovernym priatelom Boha?Tazko,ale tak velmi by som chcela...
Viem,nie je to nic svetaborne,ale momentalne ma to tesi.A chcem mysliet na taketo veci,hlavne teraz a chcem byt dobra.sprosta,ale dobra:)
PS:Anka nekritizuj velmi:)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára