Dnes je streda.Ruky mi vonaju od mandarinky...blizi sa zima.Po ceste domov bol nadherny mesiacik,vsade isiel so mnou.Chcela som si lahnut na operadlo ,tak ako v tom francuzkom filme,z ktoreho Anicka plakala,ale nedalo sa.Tak som sa divala len na nebo.V hlave mi dunelo.V autobuse mi vzdy duni.Prebehla som si cely den a bolo mi pekne.Ludia ma maju trosku radi.Mohla som dakovat za vsetko pekne v tomto dni,ale ja som myslela na to, co neviem mat.Zabudla som,ze som chcela byt samaritan z dnesneho evanjelia,tak velmi som na to nechcela zabudnut...
Tesim sa,ked zajtra pride Anicka.Strasne mam rada ,ked hraje.Vzdy hra inak.Inak hra v zime,inak v jeseni,jari a lete.V hlave mam potom styri spomienky na hrajucu Annu.Najlepsie je,ze sa na mna pozera,akoby to vobec nebol problem sustredit sa na klavir aj na mna,ale ked sa jej nieco spytam(lebo viem aka bude reakcia)usmieva sa:)Umelci sa zvyknu usmievat pri svojej "praci".
Zajtra su rekolekcie.Dufam,ze Ta tam zazijem.Na velke udalosti sa mi to velmi nedari.Keby som len tak vedela byt pokojna.Nikdy nie som pokojna. Citim,ze tak urcite prichadzam o Velke veci.
Uz nech snezi...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára