Dnes je piatok.Tešim sa zo svojho mena...Ľudmila-pekné(á:)V skolke som to nemohla.Pani ucitelka Stancikova ma vedela povedat len tak velmi dospelo.Teraz mi Ľudmila zneje poeticky,ale uz mi tak nikto nenadava.Naposledy mi to povedal Filip,ale ten uz niekde v Holandsku zbiera travu:),ale ani on to nepovedal velmi pekne.Bolo to pri rozlucke a povedane niekde ponad moju hlavu,akokeby bol on sam krasna Ľudmila,pricom ja som bola ta krasna Ľudmila:)Moja reakcia-vybuch smiechu...jeho reakcia:odchadza,v ociach planie ohen(v rukach cigareta:) a vlasy mu vejuuuu...prirodzene poeticky.Musim sa naucit zvladat taketo situacie.Ale bol pekny,to treba uznat.A musim si to vazit,co ak bol aj posledny,kto mi to tak vobec povedal.Este raz Filip:"Ďakujeme!"
Ale krasne svieti slnko.Ach,este tolko veci si musim vazit.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára